Do školy v prírode sme išli v pondelok, 20.5.2024 o 8:45. Deti sme predtým v škole oboznámili s programom. Deti boli riadne poučené (správanie voči sebe, správanie k iným, správanie v autobuse, správanie v izbách, prístup k cudziemu majetku...).
Do Prašníka sme prišli okolo 10:00. Cestou deti pozorovali krásy okolia, videli fialový mak, purpurovú ďatelinu, Čachtický aj Tematínsky hrad. Čakal nás tam animátorský tím, ktorý sa skladal z hlavnej animátorky a jej piatich pomocníkov - animátorov. Okrem našej školy tam boli ešte dve iné, a tak detí bolo spolu okolo sto.
V deň odchodu by nikto nebol povedal, že deti zo Spojenej školy, Bošáca 396, zažijú nezabudnuteľné chvíle v Škole v prírode, ktorá sa konala v tichej lokalite Dúbrava, blízko obce Prašník. Ráno nám pri odchode totižto dosť pršalo. Ubytovali nás v časti Lagúna, ktorá pozostávala z dvoch poschodí. Na prízemí boli chlapci a na poschodí boli ubytované zasa dievčatá. Izby si vybrali vopred, na Výtvarnej výchove si urobili plagáty na každú izbu, kde si vymysleli prezývku, niečo nakreslili a na druhú stranu sa im písali body. Chlapci boli ubytovaní v dvoch izbách po štyroch, dievčatá v dvoch izbách po šesť.
Turistická ubytovňa Lagúna sa stala pre deti na päť dní domovom. Pripomínala to aj výborná strava ako od mamičky, ktorá často končila prídavkami. Stravu sme mali 5-krát denne. Raňajky boli formou švédskych stolov, desiata bola vždy ovocie, obed bol vždy pestrý a dobrý, o čom svedčí, že deti išli aj na prídavky polievky. Olovrant býval vždy zložený z ovocia alebo pečiva. Večera im dala zabrať najmä vo štvrtok, kedy mali opekanie a každý si musel ten svoj špekáčik opiecť sám.
Vyučovanie sa skladalo z dvoch vyučovacích blokov. Prvý bol v spoločenskej miestnosti a druhý vyučovací blok bol realizovaný v prírode. Deti počas prechádzky pozorovali stopy zvierat, mnohé lesné ale aj lúčne rastliny.
V prvý deň poobede mali deti zaujímavú činnosť, prostredníctvom ktorej zistili, do akého tímu patria. Tímov bolo päť (modrý, červený, zelený, fialový a čierny). Takto sa všetky deti premiešali a v tímoch boli aj s úplne cudzími deťmi. Bolo zaujímavé pozorovať, ako rýchlo sa skamarátili, ako spolupracovali počas celého týždňa pri rôznych súťažiach a aktivitách. Športová a zábavná činnosť nezostali teda bokom. Areál ubytovne lákal k rôznym športovým hrám. Keďže to bola škola v prírode, to slovo v nás evokuje učenie. Animátori mali svoj program výborne premyslený, celý týždeň na seba nadväzoval a aktivity boli zamerané na finančnú gramotnosť, skupinovú prácu ako aj tvorba divadelných príbehov.
Deti začínali každý deň rozcvičkou a končili rozprávkou na dobrú noc, pri ktorej vždy viacerí zaspali od únavy. Po výdatnom obede sme mávali chvíľu oddych, a potom sme sa stretali v spoločenskej miestnosti, kde sme spolu hrávali rôzne kartové hry, spoločenské hry, rozprávali sa a kreslili si.
V piatok ráno nám opäť pršalo. Aj obloha bola smutná, že deti odchádzajú. Viacerí povedali, že by tam ešte zostali. Deti sa po raňajkách pobalili a aj napriek nie práve najlepšiemu počasiu, sme sa rozhodli vyraziť autobusom na blízku kultúrnu pamiatku – Mohylu generála Milana Rastislava Štefánika. Po príchode na parkovisko prestalo pršať, a tak mohli deti okrem majestátnej stavby pozorovať aj krásne okolie.
S pani učiteľkou Liptákovou sme boli veľmi rady, že nám vyšlo počasie, deti nemali žiadne úrazy, páčilo sa im a nikto nechcel ísť predčasne domov. Ako náhradné mamy sme svoju úlohu zvládli.
Mnohé deti sa domov vracali s novými nezabudnuteľnými zážitkami a prianím, že sa tam chcú vrátiť.
Mgr. Elena Masárová, triedna pani učiteľka
